Koľko tepla môže unikať oknami, strechou či obvodovými múrmi?

S príchodom zimy nadobúda na dôležitosti funkcie tepelnej izolácie stavby. Tá pritom závisí na konkrétnych riešeniach jednotlivých prvkov, či už sa jedná o okná, dvere, strechu, či obvodové múry. Pre všetky kľúčové časti stavby platia pravidlá, ktorých dodržaním môže byť dosiahnutý lepších izolačných vlastností. Na čo si z hľadiska únikov tepla z domu dať pozor a ako túto hrozbu u jednotlivých prvkov stavby eliminovať, približuje nasledujúci článok.

Oknám pomôže viac vrstiev skla či tieniaca technika

Okná bývajú často označovaná za tú časť domu, s ktorou sú spojené najväčšie tepelné straty, hovorí sa až o 40% celkovej tepelnej straty domu. Veľmi pritom však záleží na konkrétnom riešení. Kľúčovým atribútom je potom takzvaný súčiniteľ prestupu tepla, ktorý sa pri každom výrobku uvádza. Súčiniteľ udáva, koľko tepla unikne konštrukciou o ploche jeden meter štvorcový pri rozdiele teplôt jej povrchov, ktorý robí jeden kelvin. Platí pritom, že čím menšia hodnota, tým daný prvok lepšie izoluje. V prípade okien je podľa českých noriem odporúčaná hodnota súčiniteľa 1,2, v reáli sa však viac či menej rôzni. Pri staršom jednoduchého zasklenia tak môže dosahovať až takmer päťnásobku odporúčanej hodnoty, konkrétne 5,8.

S počtom skiel či takzvaným pokovaním, ktoré dokáže teplo odrážať späť do miestnosti, je však možné ju výrazne znížiť. U dvojskla je tak hodnota súčiniteľa oproti jednoduchému zasklenia polovičná. V prípade najmodernejších riešení, ktorými sú trojskla s pokovením, sa potom súčiniteľ môže dostať aj na polovicu odporúčanej hodnoty. Aj v takomto prípade síce oknami nejaké teplo uniká, jedná sa však o zanedbateľné množstvo. Odborníci zároveň odporúčajú aj iné riešenia, ktorými je možné okenné rámy a tabule ďalej izolovať, aby boli tepelné straty ešte menšie. "Okrem pridanie jednej vrstvy skla či kompletnej výmeny okien je možné taktiež opatriť exteriérovou tieniace technikou. Predovšetkým predokenné rolety obsahujú izolačné prvky, ktoré dokážu únikom tepla z interiéru výraznejšie zabrániť, "povedal Jan Malysz, obchodný riaditeľ spoločnosti Lomax.

Tepelné mosty vznikajú medzi rozdielne vykurovanými priestormi

Významnou časťou domu z hľadiska únikov tepla sú aj obvodové múry. Tými podľa niektorých uvádzaných dát môže unikať až 25% tepla. Jedným zo základných parametrov z hľadiska pripravenosti stavby na zimu by tak malo byť aj zateplenie jej plášťa. Tento úkon je však dobré vykonávať skôr za teplého počasia, predovšetkým kvôli čo najlepšiemu vysychaniu lepidla izolačného materiálu a nové omietky. Podľa odborníkov sa však jednoznačne oplatí.

Po zateplení klasické obvodové múry dvadsaťcentimetrovú vrstvou polystyrénu totiž môže dôjsť k zníženiu hodnoty prestupu tepla až o 85%. Nutné pritom dodať, že aj u obvodových múrov je dobré súčiniteľ prestupu tepla sledovať. Odporúčaná hodnota je v tomto prípade maximálne 0,25. Veľkým problémom nielen u múrov bývajú takzvané tepelné mosty, teda nežiaduce priame spojenia medzi interiérom budovy a vonkajším okolím, kadiaľ uniká teplo z domu von. Často pritom vznikajú v miestach medzi dvoma rozdielne vykurovanými priestormi, ktoré nie sú zateplené. Nielen pri samotnom projektovaní stavby, ale tiež počas jej zatepľovania je preto dobré práve na riziko tepelných mostov pamätať. Vo výsledku sa totiž výrazne môžu podieľať na inak zbytočných nákladoch navyše.

Strechu zaistí zateplenie pochôdzne podlahy či izolácia stropu

Z hľadiska tepelnej izolácie by sa určite nemala podceňovať ani strecha . Ak totiž nie je zateplená či dobre odizolovaná, môže jej unikať až 15% tepla. Takéto prípady sú časté predovšetkým u starších rodinných domov, ktorých stropy majú veľkú plochu, a predovšetkým sú tvorené starými drevenými trámami. Pri iných typoch stavieb však môže byť množstvo tepelných strát odlišné. Výrazne lepšie sú na tom domy s konštrukčne jednoduchými strechami, naopak pri zložitejších a členitejších striech môžu často vznikať vplyvom výstupkov či vikierov tepelné mosty, ktorými teplo uniká do okolia.

Zároveň u členitejších typov a veľkých plôch existuje výraznejšie množstvo potenciálnych rizík pre vznik porúch či otvorov, ktorými bude teplo unikať. Odborníci teda pre dosiahnutie väčších tepelných úspor odporúčajú strechy ploché alebo tie s nízkym sklonom. Možností, ako tento priestor izolovať, pritom existuje celý rad. Môže sa jednať o inštalácii izolačných materiálov pod aj nad strešné krokvy či na parozábranu. Variantom je však aj zateplenie pochôdzne podlahy nevykurovanej pôdy alebo izolácia stropu, ktorú odborníci odporúčajú aj kvôli dobrému odhlučnenie, predovšetkým v prípade viacposchodových domov.

Tesnenie pri dverách je dôležitejšie ako materiál

U vchodových dverí býva jedným z najčastejších nedostatkov v súvislosti s únikmi tepla nedostatočné tesnenie, a to v podstate v akomkoľvek mieste v obvode dverí. Obstaranie kvalitného tesniaceho materiálu však nebýva príliš nákladnou položkou, samotná oprava sa dá zároveň vyriešiť prakticky celoročne. Podceňovaným rizikom môže byť tiež nedoliehaniu vstupného prahu k samotným dverám, keď do interiéru preniká od ich spodnej časti chladný vzduch. Nemusí sa pritom jednať iba o problém rodinných domov, ale aj bytových jednotiek. Významne to potom môžu pocítiť ľudia, ktorých vchodové dvere susedí s nevykurovanými priestormi alebo sú v blízkosti odvetrávanie.

V takýchto prípadoch potom nemusí stačiť ani to, že dvere spĺňajú odporúčanú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla, ktorá by rovnako ako pri oknách mala činiť 1,2. Pri zaobstaraní nových výrobkov sa však odbornej montážnej firmy spravidla postarajú o to, aby bolo všetko správne utesnené. Súčiniteľ by teda mal byť kľúčovým atribútom z hľadiska čo najlepšie izolácie. Výborných hodnôt v tomto smere dosahujú nielen dvere drevené, ale aj hliníkové, predovšetkým vďaka výbornej eliminácii tepelných mostov. Aj vďaka potrebu minimálnej údržby sú tak u tuzemských užívateľov čím ďalej populárnejší.

Kľúčom u garážových brán je polyuretánová pena

Ďalšou významnou súčasťou stavby, ktorej sa však často nevenuje príliš pozornosti, je garáž . Aj pre ňu pritom platí odporúčané hodnoty súčiniteľa prechodu tepla, konkrétne 2,3. Pri kvalitných bránach by mal súčiniteľ dosahovať zhruba polovičné hodnoty, teda 1,2. V takýchto prípadoch je zaručené, že z priestoru uniká minimum tepelnej energie. Záleží však aj na rozmeroch samotných brán. Kľúčom k dobrej izolácii býva polyuretánová pena, ktorú sú vyplnené jednotlivé sekcie brán. Výrobcovia sa však snažia dbať aj na izoláciu medzi sekciami a v obvode brány.

Nie vždy ale platí, že by garáž mala byť maximálne izolovaná. Zatiaľ čo u rodinných domov, kde sú garáže často spojené s obytným priestorom, je to jeden zo základných požiadaviek, iný prípad nastáva u podzemných garáží u veľkých bytových jednotiek. V takýchto prípadoch je prioritou dostatočné odvetrávanie, firmy preto vždy preferujú inštaláciu prieduchov do brány, aby sa výfukové plyny z veľkého množstva áut dostali z garáže čo najefektívnejším spôsobom.

zdroj: LESENSKY.CZ sro

Autor: InHaus.cz